Vo štvrtok 13.11. sa v hale na juliske opäť zišli florbalový nadšenci pochadzajuci z fakuly, ktorej meno vzbudzuje strach u ostatných ľudí tak ako pohľad súperov na štatistiky Martina Cuhru. Kompletne dve päťky a dobrý brankár na našej strane nasvedčovalo tomu ,že tento zápas by mohol za niečo stáť. Našim súperom boli ešte pritom erazmáci, ktorí mali iba jedného hráča na striedanie.
Odborným pohľadom by sa tento zápas dal rozdeliť na dve kapitoly. Tou prvou bol samotný zápas a tou druhou návrat našej stratenej hviezdy a kapitána Petra Vágnera ,ktorý si dal pred rokom rande s električkou a rozdýchaval to až do dnes. O tom, ako samotný zápas dopadol, sa dočítate v nasledujúcich riadkoch.
Už od prvých minút bolo jasné ,že tento zápas budeme mať pod kontrolou. Náš prvý gól hneď v úvode strelil Michal Sakmár. Ten z prvej prekonal hosťujúceho brankára ,ktorý v niektorých prípadoch pôsobil akoby v bránke stál prvý krát. Po tomto prvom góle to už išlo prakticky samo, skoro každé striedanie padol do súperovej bránky gól a oni sa k tej našej dostaváli iba sporadicky. Góly na našej strane príbúdali rýchlosťou takou, akou asi ešte nikdy predtým. Postupne si nejaký ten bod prípisal každý z tímu a čakalo sa už len nato, kedy si otvorí svoj strelecký učet aj Peter Vágner. Jeho historická chvíľka prišla v druhej tretine, keď si v rohu prebral loptičku a pohodlne skóroval, z čoho sa tešil celý tým, no najviac samotný aktér, ktorý nám to pripomínal celý zápas.
Suma sumárum, výsledne skóre bolo 16:2 v náš prospech, čo je historicky najlepší výsledok nášho florbalového tímu. Najväčšou hviezdou zápasu bol Cuhra 5+2, za ním v streleckých pretekoch zaostal iba o gól Sakmár 4+ 0. Ostatní hráči si pripísali buď nejaký ten gól alebo asistenciu. Tento perfektný výsledok nás iba navnadil pred ďalším zápasom.
0 komentářů