Dňa 24.11 a 25.11 odohralo florbalové mužstvo Tralalalala dva zápasy proti neľahkým súperom z MUVS a 2.LF, na ktorých som sa po dlhodobej neúčasti na tréningoch a zápasoch spôsobenej zlým zdravotným stavom a inými povinnosťami zúčastnil aj ja sám. Viac ako herný prejav a konečný výsledok ma však zaujala úplná anarchia a zanedbávanie hodnôt Tralalalala v štruktúrach tohto tímu.
Pre oboznámenie so situáciou sa však musíme vrátiť o niekoľko rokov do minulosti, kedy som ako nevinný prváčik nastúpil do tímu nezohratých alkoholikov, ktorým nerobil problém ani pokus o zastavenie rozbehnutej električky vlastným telom. Tento tím florbalových nadšencov na čele s kapitánom Petrom Vágnerom, (ktorého po incidente s električkou vystriedal Vašek Kouba) Petrom Bohuslavom, Tomášom Novákom, Martinom Benešom, Petrom Veverkom alebo dokonca aj ešte stále aktívnym Martinom Cúhrom, síce nedosahoval florbalové kvality súčasných hráčov, ale títo chalani vedeli čo je dôležite a riadili sa heslom: „Nie je dôležité vyhrať, ale prísť na zápas triezvy a byť triezvy aj na konci zápasu.“
Tím, ktorý som našiel v šatni pred zápasom proti MÚVS bol však úplne iný. Postupným odchodom starých harcovníkov a príchodom mladých hráčov, ktorí poznajú rozdiel medzi hokejom a florbalom sa začali vytrácať hodnoty, ktoré si starší hráči posúvali z generácie na generáciu. Mladý hráči nevedia, že po prvom zápase sa kupuje fľaša zelenej, že po každom zápase sa ma písať adekvátny report, nemajú žiaden rešpekt ku kapitánovi, ktorého nechali sedieť dve tretiny,pričom on ani nenamietal. Toto by sa za čias tvrdej diktatúry Petra a Vaška v žiadnom prípade nemohlo stať. V tíme chýba na začiatku decembra prasiatko na pokuty (to síce môže byť aj čiastočne moja vina), ktoré hráči vôbec nedostávali. Vôbec nepoznajú pocit dostať pokutu skoro 200kč len zato, že prišli na zápas hájiť červeno-biele farbyTralalalala.
Môžem však všetkých čitateľov tohto webu ubezpečiť, že mojím návratom k tímu sa všetko vráti opäť do starých koľají, kedy sa hráči báli prísť na zápas a povedať, že si doma zabudli ponožky (2×20).Obnovím rešpekt voči kapitánovi, strašímhráčom a budem s veľkým odhodlaním vštepovať mladým hráčom, že nie je dôležite vyhrať, ale s radosťou prehrať ( nie, toto nie je predvolebná kampaň, …tá bude až na záver).
Po trocha dlhšom úvode by som sa chcel aspoň pár vetami vyjadriť k vyššie spomínaným zápasom. Obyčajne sa píše na každý zápas jeden, ale v tomto prípade vystačí aj jeden pre dva zápasy. V obidvoch prípadoch sme sa stretli v dostatočnom počte ( hráčov písať nebudem, pretože polovicu nepoznám, a report už je aj tak dosť dlhý, nemusím ho predlžovať.), avšak obrovský rozdiel bol v bránke. V prvom zápase proti MÚVS nám nedošiel totiž brankár. Na začiatku to vyzeralo, že do bránky sa postaví sám kapitán družstva, ale ten pre istotu meškal a tak sa do brány asi po dvoch minútach postavila dievčina, ktorej meno, samozrejme, nepoznám. Pred tým, ako prišla do brány sme hrali šiesti v poli, a treba objektívne povedať, že to boli asi najlepšie dve minúty zápasu z našej strany ( nedostali sme gól).Nedá sa povedať , žeby sa dievčina nesnažila, avšak my sa prestali snažiť, a preto náš súper prehrával v každej hernej činnosti. V druhom zápase sa do brány vrátil Lukáš Marek, avšak náš výkon bol prvé dve tretiny zabudnutý niekde v menze na Trojanke. Obrana mala rovnako ako predchádzajúci zápas deň otvorených dverí a útok zasa poskytoval súperom loptičky ako by napodobňovali americký štýl a vyhlásili dnes Black Friday. Za zmienku stojí až to, že sme v záverečných minútach druhej tretiny zvýšili svoju bojovnosť a podarilo sa nám streliť gól zásluhou Michala Farníka, ktorý si našiel to správne miesto pred bránou (Naučil sa to samozrejme od Michala staršieho (mňa)). V tretej tretine sme už súpera skoro k ničomu nepustili, avšak naše tri góly na záchranu zápasu nestačili. Prvé dva góly si po prestupe z extraligového mužstva k štiepiteľom atómov pripísal Matej Vaculčiaka o náš posledný gól sa postaral Jaromír Kreller. Suma sumárum za dva zápasy sme dostali 23 gólov a dali iba 5, čiže ako správne tušíte, získali sme presne 0 bodov zo 6 (skoro písomka z analýzy či mechaniky).
P.S Útočník s vycibreným gólovým inštinktom Michal Farník kandiduje do AS(S) fakulty a ČVUT – čiže každý povinne voliť !
Michal “ukrajinec” Sakmár