V pondelok 29.10.2018 za hmlistého počasia sa náš krásny tím v nie veľmi početnej zostave postavil proti holkám – Pajdám. Na striedanie sme mali síce 3 hráčky, no pomer útok – obrana na striedačke bol 0:3. A tak po taktickej porade s pánom trénerom si duo obrankýň Květa – Ivet zahralo tento zápas v útoku. Hvizd píšťalky a už sme hrali. Prvých 10 minút vyzeral zápas celkom vyrovnane. Pajdy hoci mali niekoľko striel na našu bránu, nepremenili žiadnu. My útočnice pri každom našom aute sme sa nahrnuli do „šestnástky“ ako nám to naši tréneri stále opakujú a skúšali sme tam nejak dostať tú guľatú vec. Po pár neúspešných pokusoch prišiel ten, ktorý nás poslal do vedenia. Áňa postavila loptu na autovu čiaru, my s Terkou sme už poskakovali v „šestnástke“. Áňa hodila jeden pohľad na nás, druhý na loptu a baaanggg.. Už to krásne letelo. Priamo na mňa. Moje myšlienky v tej chvíli: „kua co teď, co teď?“ „Tak Zdena vzchop sa, teraz je tvoja chvíľa, daj tam tú svoju gebuľku a pošli to pekne do brány, tak ako si to už xkrát videla,“ hovoril mi druhý hlas v hlave. Tak som spravila pohyb hlavou ako profi futbalisti v španielskej lige (alebo som sa tak aspoň cítila) a ono to normálne vyšlo. Wiiijuuuu lopta bola v bráne a La tralalalala vyhrávalo 1:0 😊. Súperky boli také prekvapené, až si museli zobrať timeout a vystriedať brankárku. Naivný pocit, že tento zápas máme šancu vyhrať netrval dlho. Striedanie brankárok bol pre Pajdy dobrý ťah, viac sa rozostrieľali a stav po prvom polčase bol 2:1 pre nich (stále tam malá nádej na našu výhru bola). V druhom polčase padlo ešte pár bezvýznamných gólov, bohužiaľ do našej brány a konečným písknutím sme z ihriska odchádzali nie veľmi veselé s prehrou 11:1. Tak aspoň jeden z dvoch hlavných cieľov sme splnili (dať minimálne jeden gól). Nabudúce to snáď bude aj pod desať.
Slovník: hmlisté – mlhavé, lopta – míč, gebuľka – hlava/hlavička 😉
Zdenka😊