Tak ako každý piatok, aj tento, sa o piatej v hale na Julisce stretlo pár florbalových odvážlivcov, ktorí sa rozhodli postaviť súperovi, čo mal síce iba päť hráčov a v bránke bol hráč z poľa, no so skúsenosťami z extraligy a o niekoľko úrovní lepší ako my. Našou oporou v bránke bola Aneta Čermáková, v obrane nastúpil Vašek Kouba, Mára Urban a Tomáš Czakoj, a o nejaký ten gól sa snažili Tomáš Hambálek, Martin Cuhra, Michal Sakmár, Martin Ansorge a Zdeněk Junek. Súper hral o prvé miesto tak sme mu to chceli trocha znepríjemniť.
Prvá tretina začala za mohutnej podpory fanúšikov, ktorí nás stále hnali dopredu, no po buly sme sa nestihli ešte ani dotknúť loptičky a už sme ju museli ťahať z bránky, čím sa náš sen o malom zázraku začal vytrácať .O necelé dve minutý už bolo 3:0 a s nami to vyzeralo na uterák, no potom sme sa trocha rozohrali a prišli aj šance. Prvú na našej strane nevyužil Martin Cuhra , ktorý sa po peknej nahrávke od Michala Sakmára rútil sám na bránku no zočí -voči brankárovi žiaľ neuspel . Tento moment nás psychicky povzbudil a začala sa naša najlepšia minuta zápasu. Na jej začiatku znížil spoza bránky Michal Sakmár a o niekoľko sekúnd napravil svoje zaváhanie Martin Cuhra, skoré bolo teda rázom 3:2. Po tomto zásahu sme sa upli a začali urputne brániť ,čo bolo dosť náročné keďže protivník prechádzal našou obranou ako nožík maslom a tak tento pekný stav vydržal len do polovice prvej tretiny. Potom si už súper s nami robil čo chcel a tak po našich chybách a jeho pekných akciách bol stav na konci tretiny 11:2.
V druhej tretine nás súper zasa prevýšil v každej hernej činnosti a počet gólov na jeho strane sa neustále zvyšoval. My sme sa ešte snažili zápas zachrániť a tak gól na svoje konto pridal ešte raz Martin Cuhra a dva krát sa presadil aj kapitan Vašek Kouba, raz po milimetrovej nahrávke od Martina Ansorgeho a druhý pridal po tom, čo Martin Cuhra pokazil ďalší nájazd a nechtiac mu prihral pred prázdnu bránu. Avšak to bolo z našej strany všetko. Súper sa ale začal s nami pohrávať a my sme nevedeli kam sa skôr otočiť. A keďže nám už dochádzali aj fyzické sily, tak sme súperovi nekládliskoro žiaden odpor a skoré po druhej tretine bolo približne 20:5
V tretej tretine pokračoval trend z tej druhej, protivník strieľal góly a my sme sa pozerali ako sa má naozaj florbal hrať . Naše sporadické výpady do útoku končili buď na súperovej obrane, alebo na sieťke za bránou. Za zmienku stojí asi len gól Maru Urbana, ktorému predchádzali asi štyri presné nahrávky na našej strane, čo je dosť nevídané. V poslednej tretine sa nám podarilo aj prvý krát vyhrať buly a to bol asi náš posledný výkrik do tmy, ak teda nepočítame veľkú chuť Zdeňka Juneka zlomiť zápas v náš prospech tri sekundy pred koncom, no jediné, čo sa mu podarilo zlomiť bola vlastná florbalka. Jedna z vecí , ktorá sa dá vyzdvihnúť je, že sme dali šesť gólov , čo sa často nestáva, škoda len, že súper dal skoro päť kráť viac . A tak konečné skoré po nevídanej gólovej nádielke bolo 29:6.
Michal ”vždy som chcel písať reporty” Sakmár
0 komentářů