V pondelok 11.11 odohral tým Tralalala zápas proti strojníckej fakulte. Pred zápasom silneli hlasy, že vzhľadom na naše predchádzajúce výsledky by sme sa mali premenovať na Jaderný odpad B. A keďže hráči si uvedomili našu hernú krízu (ktorá trvá už od začiatku minulej sezóny) tak sme sa zišli v pomerne vysokom počte. V bránke nastúpil Michal Vacek, v obrane to boli : Krka , Povolný , Kouba a Mrhalek. A nakoniec útočné trojky tvorili : Cuhra, Beneš, Kotrbatý ; Sakmár, Hanbalek, Junek ; Ansorge, Bohuslav, Svoboda. Predchádzajúci zápas s týmto súperom sme prehrali 10:0 a tak sme si dali za ciel streliť konečne gól.
Prvá tretina nebola z našej strany veľmi vydarená. Nehrali sme síce zle , ale protivník nás zatlačil a iba sporadicky sme sa dostavali pred súperovu bránku. Naše najväčšie šance mal tretí útok, ktorý mal niekoľko sľubne vyzerajúcich akcii (do útoku sa hráči nenasadzovali podľa výkonnosti lebo inak by som si zahral s Cuhrom asi v piatom ),no gól z toho nepadol a tak súper začal trestať. Využili dve naše malé chyby v strednom pásme a tak sa prvá tretina skončila výsledkom 2: 0.
V druhej tretine sa hra vyrovnala, no gól sa nám opäť dať nepodarilo. V polovici tretiny dostal Martin Beneš dvojminútové vylúčenie, ktoré súper potrestal a znova sa dostal na koňa, z čoho vyplynul ešte jeden gól skoro v závere tretiny. A tak sa počet gólov v našej bránke zdvojnásobil na štyri. Po druhej tretine sme mali hrozné celkové skoré 22: 0, a tak sme si povedali, že ho musíme za každú cenu zmeniť. Nie je predsa možné ťahať tri zápasy bez streleného gólu.
Do tretej tretiny sme teda nastúpili s veľkým odhodlaním, čo sa začalo prejavovať aj na zápase. Keďže súper bol už značne vyčerpaný, pritlačili sme ich pred bránkou. Prvú vyloženú šancu mal v úvode tretiny Peter Bohuslav ,ktorý z uhla mieril len do tyčky. No dovtedy najväčšiu našu šancu zahodil Martin Cuhra, keď po peknej nahrávke netrafil prázdnu bránu ( nič nové pod slnkom). Naša snaha vyvrcholila až v polovici tretiny, keď strelu Tomáša Hanbalka brankár iba vyrazil pred seba ,tam stal nepokrytý Michal Sakmár a ten pohodlne loptičku dopravil do bránky. Ani nie o dve minúty už bolo 4: 2, keď hokejovo povedané spoza kruhov vypálil aktívny Tomáš Hanbalek a trafil presne pod brvno. No keďže času už nebolo dosť, na viac sme sa už nezmohli a súper ešte raz udrel keď si po nahodenej strele loptičku do bránky stečoval náš obranca. Tento smolný moment uzavrel zápas. Ako je už zvykom, zasa sme prehrali ,tento krát “len” 5:2. Myslím, že je čas zamyslieť sa nad sebou a niečo s našou hrou spraviť, pretože už aj stolička pod našim trénerom sa začína triasť.
Michal “Největší fanoušek Martina “Velice kvalitního Sportovce” Cuhry” Sakmár
0 komentářů