Trblblblblb – Vakoveverky 3:2

Čo by to bolo za stredu, keby sa krátko pred (v prípade niektorých krátko po) 21:00 SELČ nezišli v bazilike minor Strahovskej
futbalovej ligy – známej aj ako „klec“ – udatní bojovníci za športovú česť jaderky združení pod názvom Trblblblblb. Oslabení
o – pre zranenie, resp. chorobu – absentujúcich Vojtu VečneNeprítomného Straku a Davea UžSkoroVeterána Blatského, zato po prvý
raz v sezóne so značkou kvality a tradície ukrytej pod pseudonymom David NespimSTralalackou Brožek sme sa po krátkej, ale o to intenzívnejšej
taktickej porade (M. Vozár: „Chalani, 2 slová majte neustále na pamäti: ‚dominancia‘ a ‚víťazstvo‘!“) pustili plne motivovaní
do šlágra 3. hracieho dňa proti Vakoveverkám. V hre totiž nebolo nič menej, než miesto na samom tróne G-skupiny IV. najvyššej
(<=> proste poslednej) mužskej ligy.
Kľúčovými okamihmi 1. polčasu boli bezpochyby jeho začiatok a koniec. Po 25 minútach hry – vzrušujúcich asi ako nedávny
summit európskych lídrov v Bratislave – si tak brankári vymenili miesto (ne)činnosti za stavu 0:0. S trochou pátosu povedzme,
že obom mužstvám v prvom dejstve zväzovala nohy dôležitosť zápasu. Za vášnivého burácania všetkých troch prítomných fanúšikov
sa však po prestávke začali diať veci. A tým nemám na mysli, že Cuhrovi došlo pivo (i keď aj to dozaista stojí za zmienku).
Prelom v kvazistatickom priebehu zápasu sa podaril Vakohlodavcom, ktorý sa hneď v úvode druhej polovice ujali vedenia 0:1.
Odpoveď na seba nenechala dlho čakať, to keď dvojtýždňovou prestávkou zakonzervovaný exponát vystavil v pravom vinkli
súperovej brány Karel. Následnú potenciálovú jamu v našom hernom prejave však súper opäť potrestal: 1:2. Napätie, ktoré
priniesol tesný priebeh zápasu potom vystupňovalo viacero zahodených šancí na oboch stranách. Okrem reflexov oboch gólmanov
boli vo veľkom testované aj ich architektonické schopnosti, keď obom viackrát kryla chrbát dobre postavená konštrukcia
ich svätýň. Stupňujúce sa úsilie béčka o vyrovnanie bolo napokon odmenené premiérovým gólom nováčika Tomáša. Na rozdiel
od istého nemenovaného Leonarda, náš šťastný strelec potreboval len 3 pokusy na to, aby sa stal aj laureátom významného ocenenia.
Jeho predchádzajúca zahodená tutovka si totiž okrem pokuty vyslúžila aj titul Minela zápasu. Tromfové eso sme si však aj v tejto
chvíli ponechali v rukáve. Do talónu ním až 3 minúty pred koncom prispel Maksim RuskáVerziaKamikadze Purgin.
V neprehľadnej situácii pred súperovou bránou zúročil svoje – experimentálne mnohokrát potvrdené – vražedné (a to doslova)
inštinkty: 3:2. Pretože zúfalý záverečný nápor súpera bol asi taký úspešný ako štandardná hádka so ženou, mohli sa
Strahovom po záverenčom hvizde opäť raz rozliehať výkriky spokojných Tralalákov. A dôvodov na spokojnosť teda bolo,
pretože okrem veľkolepého víťažstva morálky a troch tvrdo odpracovaných bodov (pozornému čtenáři iste neunikla patričná dávka
sentimentálnosti) nám patrí aj spomínaný trón G-skupiny IV. ligy, ktorá je ‚síce posledná, ale naša‘.

 

– Juro Kováč

Záložka pro permanentní odkaz.

Komentáře jsou uzavřeny.